O škole

Prvé stručné záznamy o škole v Štítniku sú z roku 1538, kedy budovu školy už opravovali. To znamená, že jestvovala už dávno predtým. Mestskofarská škola sa v priebehu 17.storočia pretvorila na nižšiu strednú (latinskú) školu, ktorá sa od r.1726 označovala ako gymnázium. Mala svoj školský poriadok a pre študentov študijný poriadok. Na škole boli dve oddelenia: vyššie, kde rektor prednášal teológiu, filozofiu, hebrejčinu a iné, tzv. vyššie vedy a nižšie s gramatistami a donatistami.

      V období od r.1740 do r.1820 bol Štítnik jedným z centier osvieteneckých ideí a snáh na Slovensku, ktorých nositeľmi tu boli kňazi a rektori. V 18.storočí tu vznikla Spoločnosť čiže bratstvo rektorov a učiteľov, prvý učiteľský spolok na Slovensku a bývalom Uhorsku, o vznik ktorého sa zaslúžil predovšetkým Juraj Ambrozi. Tento zostavil pre učiteľov osobitné zákony „ Leges rectorum ac praeceptorum“, významný pedagogický dokument tej doby.

    Po celom bývalom Uhorsku bol Štítnik známy pedagogickým ústavom. Bol vydarenou realizáciou filantropických ideí na Slovensku. Bol to súkromný ústav pre šľachtických a meštianskych chlapcov. Na inštitúte pôsobili učitelia, ktorí v prvej polovici 19. storočia patrili medzi najvzdelanejších v Uhorsku.

    Po zániku gymnázia pôsobili v Štítniku dve cirkevné ľudové školy. Evanjelická so 120 žiakmi a rímskokatolícka, ktorú pri jej zriadení v r. 1875 navštevovalo 85 žiakov.

    V r. 1925 tu vznikla trojtriedna meštianska škola, ktorá s piatimi triedami ľudovej školy sídlila v jednej budove.
Popri základnej škole pôsobí v Štítniku od roku 1954 dvojročné odborné učilište.

    Z uvedeného vyplýva, že obec Štítnik je už po stáročia centrom kultúry a vzdelanosti pre široké okolie. Predurčuje ho k tomu zemepisná poloha, pretože je to stredisková obec, do ktorej sa zbiehajú pozemné komunikácie okolitých dolín, v ktorých sa nachádza množstvo obcí.

    V Štítniku pôsobili viaceré významné osobnosti kultúrneho či obrodeneckého významu.  Z nich najvýznamnejší sú osvietenský vzdelanec Tomáš Tsisch, Viktor Madarász, významný uhorský maliar, Eugen Tóth, maliar, Július Sárkány, maliar, Ctibor Štítnický, básnik, Matej Rojko, spisovateľ, Michal Rotharides, slovenský literárny historik, Viliam Szontágh, právnik, spisovateľ a profesor, Andrej Vandrák, filozof a pedagóg. V neďalekej dedinke Rozložná pôsobil Ján Botto.